Trochu aktivity BB-klanu na Mlýnskom vrchu zahalenom tropickým teplom. Včera sme s Jirousom a zo Španielska po 5 mesiacoch sa navrátivším Slovákom Janom Smolom skočili na Mlýnsky Vrch. Teplota vzduchu sa silne blížila, možno aj prekračovala teplotu ludského tela. To nám síce vadilo, ale nezabránilo liezť...
Rozlezenie na "Hypodrome", varianta "Hip" s odšlapávaním do štartového šutru "Hypodromu" (prišlo mi to o trochu lahšie, než klasický "Hip", ale je to dosť dobré..). Udržanie rozpálenej obliny a vysoký nášlap na novom bouldri "Kleště" až na druhý pokus.
Ale ja som sa hnal za rozrobeným problémom zo sedu na hrane  "Škuneru". Je orientovaná na sever, takže tam bol trošku chládok. Vyzerá to nevinne, ale zdanie klame. Chvílu mi trvalo, než som si pripomenul jednotlivé kroky, hlavne posledný prískok do už dobrého bočáku, z ktorého sa pokračuje „Kapitánskym můstkem“. Prelezenie "Kapitánskeho můstku" pre istotu, nebolo zadarmo, ale tam sa už padať nesmie (no furt to može hroziť, hlavne v takom teple).
Ostré pokusy. Nabratie malej lišty na bočák/spoďák už problémy nerobilo, naučil som sa aj nahmátnuť „lištu“ na hrane. Najvačší problém som mal s patou, ktorá mi nie-a nie držať na oblej hrane pri poslednom ťažkom prískoku. Po nejakých piatich pokusoch som konečne chytil bočák.  Pata mi sice vystrelila, no ruka nepustila. Trochu krčovité dolezenie „Kapitánskeho můstku“ a ďalší projekt už nebol projektom. Na malú chvíľu mi prestalo vadiť teplo aj muchy…
Bol som bez inšpirácie ako to nazvať, takže sa ujalo Janove „DEMASIÁDO“ (zo španielštiny, niečo ako – „príliš“…). Navrhujem klasifikáciu 7c/c+ . Možno je príliš tvrdá, ale po skúsenostiach z Tessinu,  to je viac než 7c, ale 7c+ by malo byť ťažšie. Je to v podstate podobne ťažké ako  „Hip-Hop“, ktorý sme práve preto navrhovali „zhodiť“ z 8a na 7c/c+…
Nenárokujem si patent na rozum, chce to ďalšie prelezy a obtiažnosť sa nejako utrasie. Každá oblasť má svoje špecifiká, jednou z nich je práve klasifikácia. Je skoro nemožné objektívne stanoviť obtiažnosť v roznych oblastiach rozneho charakteru. Ide hlavne o to, aby obtiažnosť sedela medzi jednotlivými bouldrami v oblasti. Perfektnú a zaslúženia hodnú prácu v tom odvádza na Ležkách Petr Resch, takže zaradenie „Demasiáda“ do zoznamu nechám na ňom.