Nedávno sa z úspešnej expedície Beal Cochamo 2016 vrátila trojica Slovákov Jozef Krištoffy, Martin Krasňanský a Vladimír Linek.

Do Južnej Ameriky odleteli 28. 12. 2015 na 5 týždňov. Po peripetiách na letiskách a autobusových staniciach sa postupne dostali až do severnej časti Patagónie a za pomoci koní sa presunuli so skoro 300 kg materiálu a jedla do kempu La Junta, ktorý sa nachádza v hlavnej doline Cochamo asi 3 a pol hodiny chôdze od dediny s rovnakým názvom.


SZ stena Cerro Trinidad, Cochamo. Všetky foto: Jozef Krištoffy, Vlado Linek a Anna Lineková.



V Bratislave 28. 12. 2015 tesne pred odchodom.


Po získaní informácií sa rozhodli pre prvovýstup podľa domácich posledným logickým problémom v najmarkantnejšej, 700 m vysokej, severozápadnej stene Trinidad Central.
Po troch dňoch vynášania materiálu pod stenu a do neďalekého bivaku, nastúpili do vyhliadnutej línie v stene. Hneď v prvých dĺžkach si uvedomili o čo v tejto ceste pôjde, a že je to mierne atypický charakter v porovnaní s ostatnými cestami. Špáry v ceste neboli hlboké pukliny s ostrými hranami, ale oblé a slepé tupé špárky, ktoré vznikli pôsobením vody, ľadu a vegetácie. Takže žiadne špárové lezenie a zakladanie jedného frienda za druhým, ale ťažké stenové a často až komplikované technické lezenie s využívaním najmenších mikročokov, mikrofriendov a háčikov. Keďže stena sa nachádza v relatívne nízkej nadmorskej výške a v údolí je prales, väčšina špár bola špinavá a zarastená. Dlhý špárovák a niekoľko drôtených kief malo čo robiť. Okolo jednej do steny zasvietilo slnko a lezenie sa stalo neznesiteľným nielen kvôli vysokej teplote alej aj vďaka nepríjemne štípajúcemu hmyzu - Tabanos.


Bivak pod Trinidadom, kde sme strávili 24 dní.



Strava naša každodenná.



Čiastočne voľne a čiastočne technicky dokončili cestu a po siedmich dňoch práce v stene, vystúpili 14. 1. 2016 na vrchol Trinidadu. Prelezené dĺžky si zafixovali lanami a nasledujúci deň pokračovali ďalej. Posledných 5 dĺžok s výstupom na vrchol urobili v jednom záťahu za deň. Ich postup v stene spomaľovala Martinova choroba, s ktorou musel pomedzi lezenie bojovať počas celej expedície.


Kazo počas prvovýstupu v úžasnom sokolíku 19. dĺžky.



So spoľahlivou vŕtačkou Bosch sme osadili v ceste vyše 140 nitov.



Na vrchole Trinidadu, 14. 1. 2016, zľava Jožo, Kazo a Maťo.


V ďalšej etape ich trojtýždňového pobytu pod stenou postupne od 20. 1. do 25. 1. 2016 popreliezali všetky dĺžky voľne štýlom PP team, včítane 14. - najťažšej, ktorú sa podarilo preliezť Jožovi Krištoffymu v posledný možný deň a ohodnotil ju obťažnosťou 10 UIAA.

„Vyliezť na druhom konci sveta, 400 metrov nad zemou 50 metrov dlhú desiatku po troch týždňoch v stene, unavený a s minimom jedla, ktorú som si predtým sám urobil, je najväčší úspech aký som kedy dosiahol, je to odmena za všetku tú robotu.“ – boli Jožove slová po dolezení na štand. Jedná sa o komplikované a technické lezenie v kolmej a mierne položenej platni po malých stupoch a chytoch.


Maťo pri voľnom preleze 11. dĺžky klasifikácie 9 v krutom rajbase po 30 metroch lezenia.



Maestro José pri PP preleze najťažšej 14. dĺžky v horných pasážach po 40 metrov náročného lezenia, klasifikácia 10.


Následne po preleze začali zlaňovať s tým, že zo steny brali všetok materiál a fixné laná a hneď nasledujúci deň urobili prvú znášku do kempu La Junta. Nasledujúci deň pršalo a ďalší deň absolvovali druhú znášku v blate s vyše 40 kg batohmi, po ktorej začalo nekonenčné 5 dňové cestovanie domov.

Suma sumárom - výsledkom pôsobenia trojice, ktorá bola 4 týždne odrezaná od civilizácie a telefónneho signálu je nová náročná a hodnotná cesta s názvom „El Condor Pasa“ klasifikácie 10 UIAA v stene Trinidad Central, ktorá je momentálne najťažšou voľne prelezenou líniou v oblasti Cochamo. V ceste za pomoci neúnavnej vŕtačky Bosch osadili 138 istení vrátane štandov.

Výstup pomenovali po príhode v horných pasážach, keď ich „prepadli“ 3 obrovské kondory s asi 3 metrovým rozpätím krídiel, ktoré im svišťali 5 metrov poza chrbát.


Línia cesty El Condor Pasa.



Topo cesty El Condor Pasa.



Treba spomenúť, že tento rok bolo mimoriadne priazdnivé počasie v celej Patagónií a za celý mesiac mali iba jednu poobedňajšiu búrku a 4 daždivé, resp. sychravé dni. Skupine Slovákov taktiež pomohla skupina čilských mladých turistov, ktorí podľa Jožových slov zachránili úspech celej expedície a hlavne prelez najťažšej dĺžky tým, že nechali vyhladovanej trojici všetko jedlo, ktoré mali so sebou.

Expedíciu Beal Cochamo 2016 podporili okrem firmy Beal aj Bosch, Climbing Technology, Travellunch, Adventura Sport, Hanwag, Primus, Stubai, Suxxezz, adidas Terrex, Autona Industry, Mais-Sk, Elevod, HK Filozof, Mirka Čechová a Sandro Dikaios.