Zimný výstup severozápadným hrebeňom - Západná strana Grossglockneru patrí medzi menej známe a menej časté výstupové trasy

na vrchol. Aj keď klasifikáciou nepatrí medzi extrémy, ponúka však krásne a miestami dosť exponované lezenie v snehu, ľade a skale. Prvá časť výstupu vedie západnou stenou v snehovo-ľadových kuloároch so sklonom 45 - 50st. na SZ hrebeň. Druhá časť výstupu pokračuje SZ skalným hrebeňom, domácky nazývaným NW-Grat, obtiažnosti 3 a v zimných podmienkach aj 4-.


Description of the photograph 1

Stuedlhutte opúšťame o 5 ráno. Pri svetle čeloviek absolvujeme nástup pod západnú stenu Glockneru na lyžiach.Tu dávame lyže na batoh a  výstup začíname  cez Draschrinne. Zo začiatku sa brodíme po kolená v hlbokom prašane, terén sa zostrmuje na 45 st.a hlboký sneh sa strieda so zľadovatelými miestami. Dlho postupujeme solo, kolmo hore až pod vežu Toufelshorn.


Ivana, piatok poobede po výstupe na Stuedlhutte

Tu už terén naberá poriadnu expozíciu a podkladu tiež už neveríme - občas to duní pod nohami alebo sa brodíme v naviatých doskách prašanu. Musíme absolvovať dlhý traverz popod vežu, takže radšej robíme štand a traverzujeme po jednom istení lanom. Tento posledný úsek nás riadne spomalil a strácame drahocenný čas.


Okolí Grossglockneru

Na obed sme na hrebeni, v sedle zvanom Grögerschneid 3660 m.n.m. Odtiaľto výstup pokračuje severozápadným hrebeňom NW Grat, ktorý predstavuje exponované, skalné lezenie a v zimných podmienkach keď je v ňom viac snehu a ľadu je to teda riadna morálovka. Oproti Stüdlgratu je tu istenie skôr vzácnosť. Našli sme len 3 nity v celej ceste, prevažne štandujeme na slučkách. V tomto skalnom hrebeni robíme asi 5 dĺžok, zo dve asi 50 metrové ostatné prevažne okolo 30 m, inak by lano poriadne drelo. Pravdou je že lyže nám trochu sťažujú lezenie a tak postupujeme pomaly.


rano pod nástupom v Draschrinne

Hrebeň je až nepríjemne vzdušný, niekde ani nie meter široký, takže si môžme užívať panorámy aj zo severu aj z juhu. Západ slnka je z tejto perspektívy ozaj úžasný ale na predposlednom štande nám začína dochádzať, že ak nepridáme na rýchlosti budeme mať problém z dolezením na vrchol po tme.


Ivana v traverze pod Teufelshornom

Peter teda vyráža do predposlednej dlžky, okamžite ako sa zapínam do štandu ja. Naťahuje celú päťdesiatku, rýchlo za ním doliezam, ešte jedna našťastie už ľahká dĺžka v snehovo-skalných traverzoch a sme na vrchole. Stihli sme to, je 18 hodín a tak už nás čaká len rutinný zostup pri svelte čelovky, ktorý už máme nacvičený z minulých pobytov. Neskoro večer prichádzame do wintrraumu na Adlersruhe. Toto je ozaj len núdzový bivak málo miesta, vlhko a riadna kosa. Ráno hneď na svitaní odtiaľ rýchlo odchádzame. Zliezame krátkym skalným hrebienkom pod chatou na ľadovcový svah Ködnitzkees. Tu obúvame lyže a vychutnávame si lyžovačku na Stüdlhütte a z nej ďalej dole k autu.



Peter dolieza do sedla na SZ hreben


Trasa zjazdu


Panorama na juh


Iva